KED ČAS UTKAL RÝMY LÁSKE

PROLÓG

Všetko má svoj čas a svoju chvíľu. Každé úsilie pod nebom. Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať. Svoj čas má hľadať niečo, svoj čas má niečo stratiť. Svoj čas má milovať. Láska prichádza postupne. Skutočná láska časom rastie. Motýle v bruchu, červeň na tvári, roztrasený hlas, či skôr trpezlivosť, dobrotivosť, obetavosť, zraniteľnosť.
Láska je slovo skloňované až príliš často na to, aby jeho význam zostal nemenný. A práve čas vytvára zvučné rýmy, neopakovateľný príbeh, dotýkajúci sa hĺbky sŕdc ľudí, pretože takto boli stvorení – z lásky a pre lásku. Nie je to o slovách, ale o skúsenosti, ktorá sa vrýva do srdca. Hovorí sa, čas ukáže. A naozaj, všetko má svoj čas. Každé úsilie pod nebom. Netreba sa nechať náhliť. Láska je trpezlivá. Nechaj, nech čas utká rýmy láske, hoci aj vylieči to, čo bolo ťažké, aby bol príbeh dopísaný, aby žiadny verš nechýbal. Pretože Boží príbeh nemôže končiť zle. Ak ešte nevidíš šťastný koniec, znamená to iba, že ešte neskončil.

Hlbokým si spánkom sním,
vedľa mňa je mačiatko.
Pazúrik pnie nakrátko,
pradie a ja spolu s ním.

Tlkot noci keď bije,
vtáča pri mne čviriká.
Krásou sa ma dotýka,
sťa čistý kvet ľalie.

Ležím, snu sa oddávam
sladkou chuťou jabĺčka.
V ňom tvár skrytá, milučká
a hneď v duši radosť mám.

Obraz lásky s podnosom
vtláčam v pery, sajem chuť.
Tak smädný po milej som,
že v snoch chcem s ňou spočinúť.